Atviroji ụzọ mụta banyere akụkọ ihe mere eme nke sayensị

Ndị enyi m,

n'oge a, atụmatụ nke ịnweta ozi sayensị n'efu na-eme na ọkwa mba, a na-emepụta ebe nchekwa nke ịnweta n'efu. N'ụwa niile, a na-ajụ ndị ọrụ echiche ha, na nyocha a na-ebipụta, isiokwu ndị a na-emekarị bụ njirimara teknụzụ, ọgụgụ isi, na ihe ndị metụtara iwu.

Na ajụjụ a, anyị chọrọ ịmata ihe ndị ọzọ gbasara ụzọ ndị na-eme nchọpụta akụkọ ihe mere eme si eji chọta na hazie ozi sayensị, ụzọ mgbasa ozi ozi, na otu esi atụle ịnweta n'efu na nyocha nke mpaghara sayensị a kapịrị ọnụ.

Nsonaazụ ajụjụ a ga-egosipụta na 5th International European Association of History of Science Conference symposium Ngwaọrụ nke nchọpụta na nka nke akụkọ ihe mere eme, na nchịkọta ga-egosipụta na Bibliography and Documentation Commission (ọkpụkpọ nke International Association of History and Philosophy of Science) na-arụ ọrụ na ntuziaka banyere ịnweta n'efu, iji melite mgbasa ozi ozi sayensị na ịchekwa ihe ọmụma sayensị.

N'ịmepụta ajụjụ a, e nyere ezigbo echiche site na onye njikwa eIFL-OA nke Lithuanian Scientific Libraries Association, Dr. Gintarė Tautkevičienė, a jiri eMoDB.lt: Mgbasa ozi nke data sayensị n'efu maka Lithuania na-arụ ọrụ na nnyocha nke ịkekọrịta nsonaazụ ọrụ sayensị nke Lithuanian scientific and study institutions na akwụkwọ akụkọ na ebe nchekwa nke ụlọ ọrụ na-eji data nke akụkọ a, na isi mmalite ndị ọzọ gbasara ịnweta n'efu.

 

Anyị na-akpọ gị òkù ka ị gosi echiche gị na ihe ịchọrọ, anyị ga-anabata azịza ajụjụ a ruo ụbọchị 15 nke Septemba nke afọ a.

 

Ajụjụ a bụ nke a na-apụghị ịkọwa.

 

Na-atụkwasị obi

Dr. Birutė Railienė

Onye isi nke Bibliography and Documentation Commission (ọkpụkpọ nke International Association of History and Philosophy of Science) nke Mgbasa ozi na Teknụzụ akụkọ ihe mere eme

Email: b.railiene@gmail.com

 

Nkọwa nke ịnweta n'efu:

Ịnweta n'efu – n'efu na na-enweghị mgbochi ntanetị na n'ịnweta ozi sayensị (n'isiokwu sayensị, data nchọpụta, nkwupụta nzukọ na ihe ndị ọzọ e bipụtara), nke onye ọrụ ọ bụla nwere ike ịgụ, detuo, bipụta, tinye na ngwaọrụ kọmputa ha, kesaa, mee nchọpụta ma ọ bụ nye njikọ na isiokwu niile, na-enweghị imebi ikike onye edemede.

Nkọwa nke ụdị (ma ọ bụ nkọwa bibliographic) – nchọpụta nke akwụkwọ, akụkụ ya ma ọ bụ akwụkwọ ndị ọzọ, nke a chọrọ iji chọpụta na kọwaa, na usoro a na-ahụkarị, nke data a chọrọ (Encyclopedia of Librarianship). E nwere ọtụtụ ụdị nkọwa (dịka, APA, MLA), na ụdị ha. A na-emepụta ụkpụrụ mba ụwa maka ntụaka nke ozi bibliographic na ntụziaka maka ịkpọtụrụ (ISO 690:2010).

Ebe nchekwa nke ụlọ ọrụ – bụ ebe nchekwa dijitalụ nke ngwaahịa ọgụgụ isi, nke a na-echekwa, na-ekesa, na na-ahazi ngwaahịa sayensị na ozi akademik nke ụlọ ọrụ ahụ ma ọ bụ ụlọ ọrụ ndị ọzọ.

Nsonaazụ ajụjụ dị n'ịntanetị

1. Kedu ụzọ ị na-enweta ozi sayensị kachasị ọhụrụ na mpaghara gị (i nwere ike ịkọwa nhọrọ ole na ole): ✪

Anaghị m eji
Oge ụfọdụ
Oge niile
Ụlọ akwụkwọ ọrụ
Katalọgụ akwụkwọ ụlọ akwụkwọ
Katalọgụ eletrọnịkị nke ụlọ akwụkwọ
Data ụlọ akwụkwọ Lithuania
Data ụlọ ọrụ mba ọzọ (dịka, ScienceDirect, Emerald, IEEE wdg.)
Sistemụ nchọta zuru ụwa ọnụ (dịka, Google)
Sistemụ nchọta pụrụ iche (dịka, Google Scholar)
Sistemụ nchọta ozi sayensị (dịka, Scirus, Scitopia)
Ana m arịọ ozi ọhụrụ site na email (ọrụ Alerts)
Ana m arịọ ozi ọhụrụ site na teknụzụ RSS
Ana m elele akwụkwọ akụkọ sayensị nke m na-edebanye aha
Ndị na-eme nchọpụta na ntanetị (dịka, LinkedIN, ResearchGate wdg.)
Ihe omume sayensị (dịka, nzukọ, ngosipụta akwụkwọ wdg.)
Nzukọ na ndị enyi

2. Kedu ụzọ ọzọ, nke a na-adịghị akọwa na mbụ, ị na-enweta ozi sayensị kachasị ọhụrụ na mpaghara gị?

3. Kedu ụzọ ị na-enweta akwụkwọ niile maka nchọpụta gị (i nwere ike ịkọwa nhọrọ ole na ole): ✪

Anaghị m eji
Oge ụfọdụ
Oge niile
Site na akwụkwọ akụkọ n'efu (Open Access Journals)
Site na ebe nchekwa ụlọ ọrụ (Institutional Repositories)
Ana m eji sistemụ nchọta zuru ụwa ọnụ (dịka, Google)
Ana m eji sistemụ nchọta ozi pụrụ iche (dịka, Google Scholar)
Ana m eji sistemụ nchọta ozi sayensị (dịka, Scirus, Scitopia)
Ana m eji isi mmalite n'efu (dịka, OAIster, DRIVER, RePEc)
Ana m eme nchọpụta na data ụlọ ọrụ a na-edebanye aha
Ana m eme nchọpụta na data n'efu
Ana m akpọtụrụ ndị ọrụ ụlọ akwụkwọ
Ana m eji ọrụ nke ụlọ akwụkwọ na-enye
Ana m arịọ ndị enyi m nọ n'ala ọzọ ka ha zipu m akwụkwọ niile

4. Kedu ụzọ ọzọ, nke a na-adịghị akọwa na mbụ, ị na-enweta akwụkwọ niile na mpaghara gị?

5. Kedu ụkpụrụ ma ọ bụ ụdị nke ịkọwa akwụkwọ na ntụaka isi mmalite ị na-eji mgbe ị na-ede akwụkwọ sayensị na mbipụta: ✪

Anaghị m eji
Oge ụfọdụ
Oge niile
ISO 690 na ISO 690-2
APA (American Psychological Association)
MLA (Modern Language Association)
Harvard (Harvard)
Ana m eji ụdị m nke nkọwa

6. Kedu ụdị nkọwa bibliographic ọzọ, nke a na-adịghị akọwa na mbụ, ị na-eji mgbe ị na-ede akwụkwọ sayensị, mbipụta?

7. Ọ bụ na ụlọ ọrụ gị na-akwado ịkpọpụta nchọpụta sayensị na akwụkwọ akụkọ n'efu? ✪

8. Ọ bụ na akwụkwọ sayensị gị dị na n'efu (i nwere ike ịhọrọ nhọrọ ole na ole): ✪

9. Ọ bụ na ụlọ ọrụ gị nwere ebe nchekwa ụlọ ọrụ? ✪

10. Kedu ụlọ ọrụ ị na-anọchite anya? ✪

11. Afọ gị ✪

12. Kedu obodo ị na-anọ ugbu a? ✪

13. Kedu mpaghara sayensị ị na-eme nchọpụta akụkọ ihe mere eme (i nwere ike ịhọrọ nhọrọ ole na ole): ✪

14. Kedu mpaghara sayensị ị na-eme nchọpụta akụkọ ihe mere eme na-adịkarị? ✪

15. Ọ bụrụ na ị kpebie ịkekọrịta ahụmịhe gị ma ọ bụ nwee ndụmọdụ gbasara ịnweta n'efu, anyị ga-enwe obi ụtọ ịmatakwu banyere echiche gị. Daalụ nke ukwuu maka oge gị