ak ničomu neveríme, budeme bez strachu a môžeme páchať hriechy. ak máme nejaké presvedčenia, potom budeme premýšľať predtým, ako konáme... pretože bude existovať strach... taktiež to dáva určitú motiváciu robiť dobré skutky, ak veríme v boha...
6
verím, pretože mám vieru v boha.
ako som uviedol vyššie, náboženstvo vedie ľudí k tomu, aby žili plodný život, čo pomáha aj ostatným žiť v mieri a harmónii.
žiadny názor
vstrebávané od narodenia
moji rodičia robili...takže aj ja verím.
nevidím existenciu božstiev ako logickú a žiadne z vysvetlení, ktoré poskytuje akékoľvek náboženstvo, nie sú pre mňa dostatočným dôkazom, aby som im veril.
aby som bol úprimný, niekedy mám pocit, že som jediný, kto žije v tejto zvláštnej osamelej pozícii, to znamená, že som prijal nepomenovanú vieru nie preto, že by som historicky zdržoval náboženstvo, ale skôr preto, že sa náboženstvo zdržalo mňa. pre mňa sa stalo oveľa produktívnejším prijať meno boha, počúvať jeho slová a snažiť sa byť čo najposlušnejší jeho učeniam, čím dávam definíciu svojej osobnej viere, než ma zaradiť do denominácie, kde by bolo na mne, aby moju vieru definovali iní. aspoň takto nie som pripútaný k inštitucionálnemu dogmatu alebo k dlhodobo zaužívaným tradičným pozíciám, ktoré majú malú šancu na budúcu revíziu alebo preskúmanie. moje minulé biblické vzdelanie bolo ovplyvnené židovskými aj kresťanskými zdrojmi a práve tam, v tom priestore medzi nimi, sa momentálne nachádzam a občas je to veľmi osamelý priestor. nevidím túto vieru ako kombináciu oboch per se, ale skôr ako logický postup biblickej rozumovej úvahy, keď je dané prostredie oslobodené od inštitucionálnych doktrinálnych obmedzení. zistil som, že je oveľa jednoduchšie a prospešnejšie pýtať sa boha, než pýtať sa človeka. myslím si, že postava, ktorá kráčala po tejto zemi pred 2 000 rokmi, bola a je mesiáš, ale nemyslím si, že by kresťanstvo alebo judaizmus mali presné pochopenie toho, čo bolo v jadre jeho služby, alebo o čom bol. v skutočnosti by som šiel tak ďaleko, že poviem, že keď mesiáš príde, bude to mesiáš, s ktorým kresťanstvo a judaizmus nebudú oboznámené ani ho nebudú očakávať.
držte si kone, všetci. 1. po prvé, mapa nie je úplne nepresná, pretože pokiaľ vieme, človek bol vždy náboženský (napr. analýzou pohrebísk atď.), takže mapa by nemala začínať 'neutrálnou' farbou, akoby ľudia ešte neboli 'nepoškvrnení' náboženstvom. 2. po druhé, veľká časť šírenia všetkých vierovyznaní, vrátane islamu, prebiehala pokojne. ľudia často videli niečo dobré v novej náboženskej viere (najmä budhizmus a kresťanstvo), ktorú si želali prijať. západná kultúra a vzdelanie prišli napríklad z rozmachu kresťanského mníšstva. samozrejme, nepopieram napätia, ktoré prirodzene vznikajú, keď sa hranice (tie samozrejme nie sú v súlade s národnými hranicami, ale medzi rastúcimi skupinami veriacich) stávajú jasnejšími. to je, samozrejme, presne to, čo sa teraz deje so tzv. novým ateizmom, ktorý sa stáva obzvlášť agresívnym. 3. po tretie, pokus hitlera a stalina manipulovať veriacich je (dúfajme) nemyslený ako dôkaz, že ich zverstvá boli motivované zbožným kresťanstvom! (o týchto zlosynoch som už komentoval v iných príspevkoch na tejto stránke, takže sa tu zdržím). 4. po štvrté, podľa mojich vedomostí to bol palestínsky politik, ktorý tvrdil, že mu bush povedal, aby napadol irak. napriek tomu by určite bolo prehnané tvrdiť, že bush sa snažil obrátiť irak na kresťanstvo inváziou, čo by zjavne bolo zmyslom prepojenia tohto s článkom o časovej osi. skutočne mnohí kresťanskí lídri (vrátane veľmi prominentne pápeža jána pavla ii.) odsúdili vojnu. 5. napokon, ateizmus vyprodukoval viac kresťanských mučeníkov (tých, ktorí neboli ochotní poprieť svoju vieru z politickej výhodnosti) v 20. storočí, než bolo mučeníkov v ostatných 19 storočiach dokopy. to je obzvlášť ohromujúce vzhľadom na veľmi malé percento ateistov až do neskoršej časti storočia. možno by sa štátny ateizmus mal pridať na mapu? aspoň v tomto prípade sú hranice reálne a vojny boli skutočnými vojnami.
pretože mi to dáva nádej.
pretože sa mi to zdá absurdné.
je ľahšie žiť. niekedy nezáleží na tom, ktorú náboženskú vieru si vybrať, či ju praktizovať alebo nie, ale veriť je dôležité.
verím v boha, ale nepatrím k žiadnej konkrétnej náboženskej skupine.
pretože je dobré veriť v niečo, čo ťa robí šťastnejším, ak nie si v poriadku...
všetci musíme veriť v niečo. nezáleží na tom, v čo, ale presvedčenie, že existuje niečo väčšie ako človek, musí existovať. inak aký je zmysel všetkého?
každý potrebuje veriť v nejakú veľkú moc, ktorá vládne všetkému.
verím vo svojho vlastného boha, ktorý nemá nič spoločné s dogmami katolíckej cirkvi. viem, že niečo vyššie, duchovnejšie naozaj existuje, ale nechcem to chápať tak, ako to robia katolíci.
bol som naučený veriť a som rád, pretože existujú tisíce dôvodov veriť. ak ich chceš poznať, mal by si začať chodiť na náboženské hodiny a do kostola, všetko je tam vysvetlené.
verím, že niečo existuje, ale necítim potrebu byť aktívnym členom žiadnej náboženskej konfederácie.
musím.
ja verím, ale nepáči sa mi,
že všetko v tých náboženstvách
je vysvetľované, obmedzované, učené
hlúpostiam.
bol som vychovaný, aby som veril. niekedy to dáva nádej, keď žiadnu nemám - veriť v niečo mocné, čo presahuje pochopenie.
niekedy to jednoducho pomáha prežiť. ;)
myslím si, že ak človek verí, táto viera mu pomáha prekonať mnohé prekážky v jeho živote.
zmogus, atsidávajúc náboženstvu,
odovzdáva sa svojim blízkym, svojim
cieľom, stráca svoju
individualitu, stotožňuje sa
s členmi sekty.
verím v boha, neverím v náboženstvá, avšak páči sa mi náš spôsob života a myslím si, že je prísne spojený s kresťanstvom a mali by sme ho chrániť, v rámci rozumných medzí.
nesúhlasím s niektorými pravidlami a myšlienkami, ktoré náboženstvá predstavujú, a to mi sťažuje vieru.