Percepcie o prezidentovi Turecka Recepu Tayyipovi Erdoganovi pred voľbami 2023

Ako ovplyvnila Erdoganova štýl vedenia vnútornú a zahraničnú politiku Turecka?

  1. erdoganov štýl vedenia čelil kritike týkajúcej sa stavu demokracie a ľudských práv v turecku. kritici tvrdia, že erdoganova vláda obmedzila slobodu médií, potlačila nesúhlas a podkopala demokratické inštitúcie. boli vznesené obavy o eróziu právneho štátu a nezávislosti súdnictva. tieto politiky vyvolali medzinárodnú kritiku a ovplyvnili reputáciu turecka v oblasti ľudských práv a demokratického riadenia.
  2. jeho vedenie malo negatívny dopad na každý aspekt. vzdelanie, spoločenský život, turistika, zdravotná starostlivosť, nezamestnanosť vzrástli a doslova to všetko posralo.
  3. erdoganov štýl vedenia mal významný dopad na vnútornú a zahraničnú politiku turecka. na domácej scéne je erdoganov štýl charakterizovaný zmesou autoritarizmu, populizmu a islamského konzervativizmu. bol obvinený z potláčania politickej opozície a obmedzovania slobody prejavu, najmä po neúspešnom pokuse o prevrat v roku 2016. erdogan tiež podporoval islamskú identitu turecka a snažil sa zvýšiť úlohu náboženstva v verejnom živote.
  4. centralizácia moci: erdogan podnikol kroky na centralizáciu moci v turecku, čím posilnil kontrolu nad kľúčovými inštitúciami, ako sú súdnictvo a médiá. to vyvolalo obavy o eróziu demokratických hodnôt a občianskych slobôd v krajine. hospodárske politiky: erdogan sledoval niekoľko hospodárskych politík zameraných na podporu rastu a modernizácie, vrátane rozsiahlych infraštruktúrnych projektov a dôrazu na export. niektorí kritici však tvrdia, že tieto politiky prispeli aj k prehlbovaniu majetkových rozdielov a zvýšenej nerovnosti v krajine.
  5. na domácej scéne sa erdoganov štýl vedenia vyznačuje silnou centralizáciou moci. skonsolidoval moc v prezidentskom úrade, čím zvýšil jeho autoritu nad výkonnou mocou a súdnictvom.
  6. na domácej scéne viedol erdoganov štýl vedenia k centralizovanejšej a autoritárskej štruktúre vlády. pokúsil sa podkopať demokratické inštitúcie, ako sú súdnictvo, médiá a občianske združenia, pričom zároveň konsolidoval moc v rukách prezidenta. to vyvolalo obavy v turecku o zhoršovanie demokratických princípov a právneho štátu.
  7. pravdepodobne to buď zlepšilo, alebo zhoršilo? ******** nepridali ste žiadnu otázku, na ktorú by som mohol poskytnúť spätnú väzbu k vášmu dotazníku, a neodovzdali ste odpovede na moodle! pokiaľ ide o dotazník, sú tam niektoré problémy. po prvé, vekové rozmedzie má prekryté hodnoty. ak má osoba 22 rokov, mala by si vybrať 18-22 alebo 22-25? vyzerá to, že ste skopírovali môj príklad z tabule, čo robiť nemáte... :) neskôr, v otázke o pohlaví, máte niektoré gramatické problémy (napr. osoba nemôže byť množné číslo 'ženy', namiesto toho by sa malo použiť jednotné číslo 'žena'). ostatné otázky sú založené na dôvere, že osoba skutočne vie o nedávnych politických udalostiach a situáciách v turecku.
  8. no idea
  9. niekedy je asi agresívny.
  10. až do roku 2012 mala turecko priateľský dojem k eú a usa. avšak po tom, čo sa erdogan začal domnievať, že európski vládni lídri sa snažia politizovať proti nemu, a tiež si myslel, že európski lídri podporujú terorizmus. erdoganova popularita v turecku vzrástla, pretože opozícia v turecku je hrozná. občania tureckého národa pochopili, že nikto nie je pre turecko lepší ako erdogan. pre mňa sa erdogan nepáči, ale nemyslím si, že jeho protivník vyhrá voľby.