keď ju objímam pri sebe, ramím, pomenúvam pocit a hovorím. podľa mňa je pocit, ktorý dieťa cíti - strach - skutočný, preto ho nikdy nepochybujem. hovoríme viac o tom, čo spôsobilo strach. je to opasok - had, ležiaci pod posteľou? je to pravda? je to had? môžeme sa pozrieť? jednou nohou a opatrne? no len preto, aby sme sa uistili, či naozaj...
paroduj, že aj ja sa bojím.
utešujem, upokojujem, že som s ním a nemá sa čoho báť.
podľa okolností - ak je strach opodstatnený, napríklad ak sa blíži neznámy pes, vezmem ho na ruky, a ak sa bojí tmy, vezmeme si baterku, rozprávame sa, hráme sa so svetlami a podobne.
-
vysvetlím, že niet čoho sa báť, nám sa nič nestane.
snažíme sa chrániť a keď sa cíti v bezpečí, potom sa pokúsime porozprávať