Učenie(j), jazyk(y) a stereotyp(y)

na

no

počúvanie, čítanie a písanie

bolo to cez audio pásky. bolo to jednoduché, ale na to, aby ste sa stali plynulými, potrebujete viac vystavenia.

učenie sa nového jazyka sa stáva jednoduchým, ak počúvame rozhovory ľudí, ktorí hovoria rovnakým jazykom.

neustále rozprávanie v jazyku, ktorý sa chceme naučiť, veľmi pomôže.

hovorím plynule týmto jazykom.

učitelia a učebnice

nie je lepší spôsob, ako sa naučiť jazyk, ako ísť do krajiny. mal som dobrých učiteľov angličtiny, ale nenávidel som učenie sa tohto jazyka až do dňa, keď som išiel do zahraničia. v škole sa príliš sústreďujeme na gramatiku, ale mali by sme sa viac zamerať na porozumenie počúvanému, pretože práve keď počujete výraz (ktorý pochádza od miestneho), snažíte sa ho potom použiť.

bolo to zaujímavé.

môj obľúbený spôsob učenia je žiť v zahraničí obklopený ľuďmi, ktorí s tebou nehovoria žiadnym iným jazykom ako tým, ktorý sa učíš.

fungovalo to dobre.

som rád za svoje znalosti angličtiny.

ruštinu som sa naučil, keď som bol v škole, ale to nestačilo na plynulé rozprávanie. od detstva som vždy pozeral všetky filmy v ruštine, to bol hlavný dôvod, prečo viem plynule hovoriť a voľne písať v ruštine. ale moje hovorenie je lepšie ako písanie. koreň tureckého jazyka je rovnaký ako môj materinský jazyk. takže vždy plynule rozumiem, hovorím a píšem v tomto jazyku. naša kultúra, jazyk a náboženstvo sú si veľmi podobné. takže nebolo pre mňa ťažké naučiť sa turečtinu z televíznych programov, filmov, piesní a seriálov. a pokiaľ ide o litovský jazyk, mal by som povedať, že som sa tento jazyk učil na univerzite, pretože študujem v litve. a zistil som, že tento jazyk je ťažší ako akýkoľvek iný jazyk. teraz som prestal učiť litovčinu, pretože na univerzite mám iné jazykové kurzy, je naozaj ťažké učiť sa viac jazykov naraz. uvedomil som si, že rozumiem viac, ako dokážem hovoriť v litovčine. pretože sa bojím robiť gramatické chyby pri rozprávaní.

opakovanie je matkou vedy.

jazykové hodiny v škole trpia preskriptívnym spôsobom myslenia o jazyku. deti sa stále učia, ako by sa malo písať, namiesto toho, aby ich motivovali vytvoriť si vlastný štýl (samozrejme v súlade s gramatikou alebo prijateľnosťou tohto jazyka).

v nemčine ma prekladová gramatika priviedla k nenávisti k tomuto jazyku. je to jazyk, ktorý bol vždy popisovaný ako ťažký a ako by povedal môj otec, je to jazyk, ktorý bol vytvorený na to, aby dával príkazy a predával ryby na rybom trhu. v angličtine som prešiel niekoľkými rôznymi metódami učenia, niektoré boli úspešnejšie ako iné. hry, keď som bol mladý, mi dali celkom solídny základ vo slovnej zásobe, ale vôbec mi nepomohli pri rozprávaní alebo písaní. staromódna prekladová gramatika v škole mi pomohla lepšie pochopiť štruktúru jazyka, ale nenaučila ma, ako hovoriť, a s pomocou mojich jazykových hodín na univerzite som sa dozvedel viac o koreňoch jazyka, čo viedlo k lepšiemu pochopeniu samotného jazyka. ale naozaj to bolo žitie v anglicky hovoriacich krajinách, kde som musel využiť všetky zručnosti, ktoré som sa naučil, aby som komunikoval s ostatnými, kde som dosiahol najväčší pokrok. dánčinu som sa naučil prostredníctvom metódy podľa knihy. na konci som vedel trochu viac o krajine dánsko, ale jazyk je stále dosť ťažký. rozumiem niektorým slovám a dokážem ich poskladať do vety len vtedy, ak mám knihu nie príliš ďaleko. japončinu som sa najprv učil v kurze typu prekladová gramatika, čo mi pomohlo lepšie oceniť štruktúru jazyka. potom som mal hodiny porozumenia, ktoré mi pomohli budovať moju slovnú zásobu. veľmi ma zaujíma japonská história a civilizácia, takže som sa o tom tiež veľa naučil. aj keď som pravidelne necvičil, stále rozumiem veciam, s ktorými som oboznámený.

naučil som sa rôznymi metódami, takže to nemôžem presne opísať: vec je, že hovorím lepšie anglicky, keď hovorím s anglicky hovoriacimi ľuďmi, a hovorím lepšie japonsky rovnakým spôsobom... som za učenie sa praxou!

milujem, keď mi vysvetľujú gramatiku - všetko ostatné si môžem precvičiť sama, ale čítať gramatiku sama je pre mňa jednoducho príliš. kurzy, ktoré odo mňa očakávali, že to budem robiť, boli hrozné. nesnášam cvičenia na porozumenie počúvaniu, sú naozaj frustrujúce a mám pocit, že by som sa naučila viac, keby som len počúvala bez toho, aby som sa snažila odpovedať na otázky. mnohé učebnice sú tak heteronormatívne, že to bolí fyzicky. (a prečo by ste vôbec chceli zahrnúť milostný príbeh, to jednoducho nechápem.) milujem kurzy, ktoré nesledujú najbežnejšie vzory, ako kombinovanie farieb a oblečenia, to je nudné. čísla sú hrozné na učenie, mám s nimi problémy aj vo svojom materinskom jazyku, takže ich neponáhľajte. áno, mnohé jazyky sú spojené so štátmi, ale to neznamená, že chcem nejaký nacionalistický patriotizmus 101, väčšinou ma to odpudzuje.

jazyk sa učím oveľa rýchlejšie, keď to robím sám v krajine, ktorá ho hovorí, ako v škole, aj keď potrebujem nejaké hodiny tak či onak, aby som zvládol písanie, pokiaľ ide o komunikačné zručnosti, podľa môjho názoru nie je nič lepšie, ako byť obklopený cieľovým jazykom.

španielčina: audiolingválny metóda; zameraná na hovorenie, čo fungovalo veľmi dobre. nie tak na gramatiku, ale jej gramatika je jednoduchá, takže to nebolo až také potrebné. francúzština: zameranie na gramatiku, čo bolo veľmi ťažké a stále to nefungovalo, takže teraz neviem gramatiku ani hovoriť. angličtina: zameranie na všetko, už dlhý čas, fungovalo to veľmi dobre. litovčina: fungovalo to celkom dobre, ale vyžaduje to veľa iniciatívy. ale metóda, počúvanie + hovorenie + gramatické cvičenia, sa osvedčila.

škola alebo súkromné kurzy mi poskytli stabilný základ pre gramatický a konštrukčný aspekt jazyka. ale učenie sa 'suchých' a technických častí bolo len na začiatok, interakcia s rodenými hovorcami a v podstate uplatňovanie svojich znalostí v praxi bolo to, čo najviac pomohlo v mojom procese učenia sa jazyka.

doteraz som sa naučil len základy. myslím, že si človek môže vybudovať celkom dobrý prízvuk a posluchové zručnosti v porovnaní s tým, ako sa jazyky zvyčajne učia (v lavici v škole). keďže počúvam audio len na ceste do/z kancelárie, myslím, že je to naozaj úžasné.

všetky 4 kompetencie sa považovali za dôležité. myslím, že táto metóda fungovala dobre. avšak "chyba" sa považovala za niečo zlé v škole, takže som sa bála rozprávať alebo robiť chyby a dostať zlú známku. na univerzite to nie je také zlé.

stále neviem hovoriť v tomto jazyku.

učenie jazyka si vyžaduje všetky metódy, hovorenie, písanie, počúvanie. všetky tieto veci som získal na svojich prednáškach a som za to šťastný, pretože to naozaj pomáha. najmä hovorenie, pretože jazyk sa nenaučíte bez veľa praxe.

ústna produkcia bola príliš málo rozpracovaná. potreboval som žiť v zahraničí, aby som naozaj zlepšil svoju angličtinu a správne ju používal v každodennom živote.